02.08.2021

Kynologická jednotka na odhaľovanie otráv a uhynutých zvierat, ktorú zastrešuje BirdLife Maďarsko, dokázala za posledných 7 rokov odhaliť množstvo prípadov nelegálnych otráv. Kynologická jednotka je však nasadzovaná aj do iných úloh, napríklad pri zisťovaní neúmyselných škôd spôsobených strojovým kosením lúk, pri ktorých často dochádza aj k pokoseniu zvierat.

S rozšírením priemyselného poľnohospodárstva sú využívané stále modernejšie a väčšie stroje, ktoré sú pri kosení veľmi efektívne, ale zároveň predstavujú vážnu hrozbu pre voľne žijúce zvieratá. Zatiaľ čo v konvenčnom poľnohospodárstve sa lúky kosili ručne, práce trvali dlhší čas, tým pádom odpočívajúce alebo hniezdiace druhy mali vyššiu šancu uniknúť. Pri neustále sa zvyšujúcej rýchlosti a šírke záberu moderných poľnohospodárskych strojov sa tieto šance na únik extrémne znížili.

Kosenie lúk 

Lúky, ďateliniská a poľnohospodársky využívané plochy slúžia nielen na produkciu krmovín, ale poskytujú aj miesta na odpočinok a život mnohým druhom zvierat. Poľnohospodárske práce, ktoré prebiehajú v citlivom období, môžu pre ne predstavovať vážne riziko.

Zmiernenie a predchádzanie škodám spôsobeným kosením je dôležité z hľadiska ochrany prírody a manažmentu zveri. Medzi pokosenými zvieratami sa totiž nachádzajú aj chránené a ohrozené druhy, vrátane vtákov, obojživelníkov, plazov či druhy poľovníckeho významu ako zajace, bažanty, srnčatá. Rozkladajúce sa telá pokosených zvierat v krmovinách predstavujú zdravotné riziko pre hospodárske zvieratá. Záujmy poľnohospodárov sa tak prekrývajú so záujmami ochrany prírody a poľovníctva.

30% pokosených zvierat tvoria cicavce (Foto: Gábor Deák)

Presná miera úmrtnosti v dôsledku kosenia sa doteraz neskúmala, pretože hľadanie menších uhynutých zvierat je náročná úloha. Krisztián Katona a Zsolt Bíró, vedci z Vysokej školy poľnohospodárskych a prírodných vied (predtým Univerzita svätého Štefana), spolu s kynologickou jednotkou (Gábor Deák a Falco z MME) monitorovali úhyny počas kosenia na vzorovej ploche, v regióne Jászság. Ich výsledky boli publikované vo vedeckom časopise „Journal of Vertebrate Biology“.

Kto hľadá, nájde

Zvolenou oblasťou na monitoring bola typická poľnohospodárska krajina, s rozsiahlymi monokultúrami, pastvinami, krovinami a remízkami. Napriek tomu, že Falco bol vycvičený na vyhľadávanie otráv, počas terénnych kontrol sa zistilo, že dokáže úspešne vyhľadávať aj zvyšky pokosených zvierat. V roku 2018, v období máj až jún, Gábor Deák a Falco skontrolovali takmer 100 hektárov, z toho polovicu tvorili krmoviny a polovicu lúky. Kosenie traktorom s prednou diskovou kosačkou o šírke 3m a vlečnou kosačkou prebiehalo počas dňa. V skúmanej oblasti poľnohospodári len zriedka používali zariadenie na odstrašovanie zveri, pretože väčšina z nich ich považovala za neúčinné.
 

Jašterice, hraboše a srnčatá

Falco na 100 hektárovej ploche našiel 149 pokosených zvierat. Na základe nájdených kadáverov možno usúdiť, že druh vegetácie ani čas hľadania nehrali rolu, hoci viac jašteríc bolo nájdených na pokosených lúkach. Z pokosených zvierat najväčšiu skupinu tvorili plazy (57%), z nich hlavne jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), ktorá z plazov tvorila až 91%, z ďalších druhov bola nájdená aj pokosená užovka obojková (Natrix natrix). Ďalších 30% pokosených zvierat tvorili cicavce, hlavne hlodavce a 6% tvorili vtáky. Z celkového počtu pokosených zvierat 11% tvorili srnčatá, boli však nájdené aj pokosené zajace a bažanty. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že intenzívne kosenie lúk modernými mechanizmami predstavuje nebezpečenstvo nielen pre ohrozené druhy zvierat, ale aj pre poľovnú zver.

Užovka obojková a jašterica krátkohlavá (foto: Gábor Deák) 

Prevencia

Poľnohospodári môžu výrazne pomôcť pri riešení tohto problému, ale uvítajú pri tom odborné poradenstvo a finančnú kompenzáciu za zvýšené náklady.

Pri obhospodarovaní trávnatých porastov, ktoré sú zaradené do sústavy Natura 2000, zákon vyžaduje používanie takých metód kosenia, ktoré sú vhodné pre vtáky, ako je napríklad kosenie od stredu plochy k jej okrajom, striedanie pokosených a nepokosených plôch, či používanie zariadení na plašenie. Často sa používa tyč s retiazkami, ktorá je umiestnená 4-5 metrov pred kosačkou. Retiazky prechádzajú po celej šírke pokosu a zver upozornia skôr, ako sa tam kosačka dostane.

Strnisko sa ponecháva vo výške aspoň 10 cm, čo na jednej strane síce znižuje výnos sena, ale vedecké štúdie preukázali, že sa tým zachráni množstvo plazov a obojživelníkov. Strnisko nižšie ako 10 cm zvyšuje výnos sena, ale zároveň klesá čistota a hodnota sena. Z hľadiska ochrany prírody môže byť dôležitým preventívnym opatrením kontrola polí pred kosbou, ktorá sa zameriava na zisťovanie hniezd ohrozených druhov vtákov, ako napríklad drop veľký či kaňa popolavá. Ide však o časovo náročnú prácu, ktorú zvyčajne vykonávajú terénny pracovníci zo správ chránených území a dobrovoľníci. Ochrana nájdeného hniezda môže byť zabezpečená napríklad prostredníctvom vyhlásenia ochrannej zóny. V posledných rokoch boli pokusy na monitoring dropov pomocou dronov, táto metóda je ešte vo vývoji, ale už prvé výsledky vyzerajú nádejne.

Falco našiel zničené hniezdo bažanta (foto: Gábor Deák).

Pri riešení problematiky pokosených zvierat najprv potrebujeme získať reálny obraz o rozsahu tohto problému. Z pilotnej štúdie v Jászságu sú zrejmé dve veci. Prvou je, že kynologická jednotka dokáže vyhľadať  pokosené zvieratá a tým získať reálny obraz. A druhou vecou je, že tento problém je rozsiahly, zasahuje ako do ochrany prírody, tak aj do poľovníctva, a preto je potrebné, v spolupráci s poľnohospodármi, pracovať na hľadaní vhodného riešenia.