Myšiak sa otrávil Stutoxom – jedom na hraboše

Myšiak hôrny nájdený pri Vraclavi, v Orlickoústeckom regióne, sa otrávil Stutoxom II, jedom používaným v poľnohospodárstve proti hrabošom poľným. Uhynutého dravca našiel začiatkom apríla náhodný okoloidúci, ktorý informoval Českú spoločnosť ornitologickú (ČSO).

Lokalitu následne prehľadala kynologická jednotka ČSO, ktorá na mieste našla desiatky otrávených hrabošov a granule Stutoxu II. Tento rok ide už o druhý známy prípad, kedy sa niektorý z vtáčích druhov otrávil týmto jedom. Koncom apríla ornitológovia našli otráveného bažanta. ČSO na nebezpečenstvo Stutoxu upozorňuje od minulého roku a zdôrazňuje, že je nebezpečný pre vtáky aj ďalšie živočíchy, ktoré na poli lovia a zbierajú potravu. Paradoxe sú jedom ohrozené aj tie druhy, ktoré prirodzene regulujú populáciu hraboša.

Minulý rok sa Stutoxom otrávili bociany, bažanty a zajace, tento rok sa situácia opakuje. Povolenie aplikovať rodenticíd rozhodením po poli platí do 11. júla. Rozhodnutie vydal Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský (ÚKZÚZ) potom, čo ho o to požiadali Zemnědělský svaz ČR a Agrární komora.

Uhynutého myšiaka našiel pri Vraclavi náhodný okoloidúci, ktorý informoval ČSO. Miesto následne prehľadala psovodka ČSO Klára Hlubocká so špeciálne vycvičeným psom. „Myšiak nájdený vo vetrolame už na prvý pohľad javil príznaky otravy – krvavé zvratky v zobáku a kŕčovito zovreté pazúry. V poli s repkou, v tesnej blízkosti vetrolamu, sme našli veľké množstvo mŕtvych hrabošov, rádovo desiatky kusov. Medzi rastlinami boli voľne porozhadzované granule Stutoxu II. Granule aj uhynutého myšiaka sme poslali na rozbor. Ten potvrdil, že dravec sa otrávil Stutoxom. Myšiak mal otrávené hraboše v žalúdku aj hrvoli,“ popisuje Hlubocká.

Tento rok sa Stutoxom otrávil myšiak a bažant

Ďalší prípad otravy Stutoxom II ornitológovia evidujú v Světnově neďaleko Žďáru nad Sázavou. V polovici apríla tam našli otráveného bažanta.

Hraboše sú najčastejšou korisťou myšiakov. V dobe hniezdenia ich jedna rodina zožere stovky

Dravce ako myšiak hôrny, ale napríklad aj sovy a ďalšie vtáky, ktoré sa živia hrabošmi, prirodzene pomáhajú s ich reguláciou. „Napríklad jedno mláďa myšiaka hôrneho zožerie od svojho vyliahnutia až do opustenia hniezda 7 kilogramov potravy. Prepočítané iba na hraboše, ktoré sú najčastejšou korisťou myšiakov, je to 350 hrabošov za mesiac a pol pre jedno mláďa. Myšiaky obvykle majú dve až tri mláďatá, ale hrabošmi sa pochopiteľne živia aj dospelé myšiaky. Iba v dobe hniezdenia preto pripadajú na jeden pár s mláďatami stovky ulovených hrabošov. Aplikáciou Stutoxu si bohužiaľ vytvárame problém a otrávený myšiak, ktorého sme teraz našli, by mal byť varovaním, že takto nie je možné, z udržateľného hľadiska, riešiť gradáciu hraboša,“ hovorí riaditeľ ČSO Zdeněk Vermozek.

Ornitológovia považujú rozsypávanie jedu po poliach za nebezpečné a nesystémové riešenie. „Chápeme, že pre niektorých poľnohospodárov môže byť gradácia hrabošov podobnou kalamitou, akou bolo v roku 2018 sucho. Chemické riešenie je ale nešťastné, pretože otrávi aj prirodzených predátorov hrabošov a do budúcna sa tým problém s hrabošmi prehĺbi. Podobne ako u iných prírodných kalamít by mal štát podporiť tých poľnohospodárov, ktorí bodujú s hrabošmi bez chémie, ale nie sú úspešní. Ale hlavne by mal štát zaviesť systémové zmeny vedúce k celkovému posilneniu prirodzených funkcií krajiny a k cielenej podpore predátorov hrabošov,“ vysvetľuje Václav Zámečník, poľnohospodársky špecialista ČSO.

Hrabošia kalamita aktuálne odoznieva, potvrdil ÚKZÚZ

Rozhodnutie o možnosti tráviť hraboše voľne rozhodeným jedom v miestach s najvyššiou gradáciou jeho populácie vydal ÚKZÚZ vo februári. Platí do 11. júna. Hrabošia kalamita aktuálne odoznieva, čo potvrďuje aj ÚKZÚZ. „Očakávame, že najneskôr po tohtoročnej žatve pozve ministerstvo pôdohospodárstva všetky zainteresované strany k diskusii ako takýmto vyhroteným situáciám do budúcna predchádzať. ČSO príde s návrhom štátom garantovaného poistenia, ktorého fungovanie už mohlo ministerstvo pôdohospodárstva dávno podporiť z prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie“ hovorí Zámečník.

Už minulý rok v auguste ÚKZÚZ povolil povrchové rozsypávanie jedu. Vtedy sa jednalo o podstatnú časť republiky. ČSO na to upozornilo tlačovou správou, u verejnosti sa zdvihla veľká vlna odporu a minister Toman v priebehu jedného týždňa povolenie rozsypávať rodenticíd stiahol a povolil ho sypať iba do hraboších nôr. Napriek tomu sa minulý rok otrávili bociany, bažanty a zajace. „Povolenie tráviť hraboše je v tomto roku omnoho prísnejšie a jed sa rozhadzoval skôr výnimočne. Bažant a myšiak nájdení v apríli ale dokazujú, že nič ako „bezpečný jed“ neexistuje,“ upozorňuje Vermouzek.