Sokol rároh, na území Európy zaradený do kategórie ohrozený, na Slovensku takmer vyhynul. Vďaka húževnatej a náročnej práci členov Ochrany dravcov na Slovensku sa u nás podarilo zachovať a postupne zvýšiť ich počet z niekoľkých párov na súčasný stav – 31 párov. Populácia najväčšieho z piatich druhov sokolov, ktoré na Slovensku hniezdia, je naďalej krehká a potrebuje pomoc odborníkov. Rovnako ako iné dravce, má sokol rároh v prírode nezastupiteľné miesto.

„Na začiatku 90-tych rokov 20. storočia západoslovenská populácia hniezdila ešte v lesoch Malých Karpát. Jedným z dôvodov, prečo sa ocitla v kritickom stave, bolo vykrádanie – zlodeji vyplienili každé hniezdo. V rokoch 1990 až 1995 sme s desiatkami študentov strážili hniezda posledných piatich párov 24 hodín denne. Kmene hniezdnych stromov sme zabezpečili ostnatým drôtom, aby sa na ne vykrádači nedostali. Potrebovali sme množstvo špeciálne vyškolených dobrovoľníkov. Časovo a organizačne veľmi náročná akcia bola úspešná – zachránili sme posledné páry, ktoré vychovali mláďatká a populácia mohla prirodzene rásť. V podobne zlej situácii bol vtedy sokol rároh na východnom Slovensku,“ hovorí Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku, ktorý sa výskumu a ochrane rároha venuje viac ako 40 rokov.

„V dôsledku masívneho odlesňovania rýchlo mizli prirodzené hniezdne biotopy, intenzívne poľnohospodárstvo a zánik pasienkov zas spôsobili úbytok významných druhov koristi – najmä sysľa pasienkového a chrčka. V priebehu niekoľkých rokov sa tak pôvodne lesný druh presunul na nížinu, blízko polí s dostatkom hrabošov, škorcov a ďalších poľných druhov. Tam, kde sa sokol naučil lietať za náhradnou potravou, umiestňujeme a udržiavame búdky či hniezda. Pozornosť zameriavame aj na zvýšenie kvality podmienok v krajine tak, aby sa obnovili ich prirodzené potravné zdroje – napríklad záchranou sysľa, ktorý je obľúbenou korisťou i orla kráľovského. Všetky energetické spoločnosti dlhodobo realizujú opatrenia na minimalizáciu rizika zásahov elektrickým prúdom či nárazov do elektrických vedení. Pri prevencii a riešení prípadov nelegálnych aktivít spolupracujeme s políciou. Základom je pravidelný monitoring a výskum, využívame napríklad aj vysielačky, spolupracujeme s inými krajinami. Na Slovensku i v Českej republike sa v minulosti vypustilo viac ako 300 mláďat z umelého odchovu do prírody, alebo sa priložili do hniezd divo žijúcich párov. Všetky mladé sokoly boli označené, podarilo sa potvrdiť prežitie iba jediného. Domnievame sa preto, že najdôležitejšia pre prežitie druhu je tzv. ochrana „in situ“ – teda v mieste výskytu. Navyše, usídľujú sa u nás jedince z Maďarska, kde je druh početnejší. Takže slovenská populácia a počet divo žijúcich párov môže rásť prirodzeným spôsobom,“ uvádza Chavko.

„Do roku 2011 počet hniezdnych párov na Slovensku pomaly stúpal. Jediná sezóna s extrémne nepriaznivým počasím a mimoriadne nízkym počtom mláďat, prenasledovanie (odstrely, otravy) a iné negatívne faktory spôsobili, že už 6 rokov počet hniezdnych párov stagnuje. V roku 2018 sa na hniezdnej populácií podpísala aj znížená početnosť drobných zemných hlodavcov – na celom Slovensku hniezdilo len 31 párov, ktoré vyviedli 85 mláďat. Práve preto je dôležité, aby ochrana sokola rároha bola naďalej v centre našej pozornosti. Zlepšenie podmienok pre sokola rároha na Slovensku podporuje i Európska komisia prostredníctvom projektu LIFE Energia, vďaka nemu sa nebezpečné úseky elektrických vedení ošetrujú takými prvkami, aby si ich vtáky včas všimli a vedenie nadleteli. Nelegálnymi aktivitami sa zas zaoberá medzinárodný projekt LIFE PannonEagle. Výsledkom našej práce je poznanie tohto nádherného dravca a udržanie populácie na takej úrovni, aby mohla prosperovať. Dovoľujeme si tvrdiť, že bez doterajšieho enormného úsilia by sokol rároh na Slovensku už vyhynul,“ uzatvára Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.

nike air max 1 orange